Viete aké sú náboženské tradície v Turecku? Šance sú, že o nich viete málo aj napriek tomu, že občas sledujete turecké seriály.
Turecké seriály a telenovaly sú bezpochyby fenoménom, ktorý hýbe svetom. Obľúbené sú predovšetkým v krajinách Blízkeho východu, ale fanúšikov si našli aj u nás. Sama som si všimla, že ak poviem niekomu, kto turecké seriály sleduje, že žijem v Turecku, reakcia je iná, oveľa pozitívnejšia, ako keď sa rozprávam s niekým, kto takýto seriál nikdy nevidel. Pravdou však je, že turecké seriály odrážajú život v tejto krajine len do určitej miery.
Prvým problémom je, že väčšina seriálov ponúka len obraz istanbulskej vyššej spoločenskej triedy, ktorý je často na míle vzdialený od sveta bežných ľudí. Ďalšia téma, ktorej sa nedáva takmer žiadny priestor je náboženstvo. Turecko je islamská krajina a hoci niektoré jeho časti sú konzervatívne viac a iné menej, všade sa nájdu zvyky a tradície, ktoré majú svoje korene práve v náboženstve. Mňa osobne niektoré prekvapili, iné ma fascinujú dodnes. Tu sú tri z nich.
Tradícia spoločného otvárania pôstu počas mesiaca Ramadán
Mesiac Ramadán je deviaty mesiac islamského kalendára, kedy si moslimovia po celom svete pripomínajú zjavenie prvých veršov Koránu – posvätnej knihy Islamu – prorokovi Mohamedovi. K Ramadánu neodmysliteľne patrí aj každodenný pôst, počas ktorého sa treba zdržať akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia a súlože od východu do západu slnka.
Ramadán je však aj mesiacom rodiny a pohostinnosti, čo sa najlepšie odzrkadľuje na tradícii spoločného otvárania pôstu nazývaného iftar. Na konci každého dňa rodiny spoločne sadajú k stolu a čakajú na spev muezzina, ktorý ohlasuje koniec pôstu.
Aj keď je pravda, že niektoré reštaurácie môžu byť počas Ramadánu zatvorené, väčšina z nich funguje ďalej a večer ponúka možnosť tzv. iftar menu. Krátko pred skončením pôstu sa tak reštaurácie začínajú plniť ľuďmi, ktorí spoločne čakajú na signál z najbližšej mešity, aby otvorili pôst pohárom vody, datľou alebo olivou, nasledovanými polievkou hlavným chodom a dezertom.
Niektoré mestá a mešity v tomto období navyše organizujú spoločné iftar jedlá pre svoje komunity. Pravidlom je, že tieto jedlá sú bezplatné a ktokoľvek sa môže zúčastniť. S Evrenom sme sa takéhoto iftaru zúčastnili pred pár rokmi v meste Sakarya. Spoločne sme tak otvorili pôst spolu s tisíckami ďalších ľudí, ktorí sa zišli v miestom parku. Opatrenia proti koronavírusu v roku 2020 nanešťastie podobné podujatia prerušili. Dúfajme že len dočasne.
Dusenia mäsa (kavurma) na Sviatok Obetovania
Sviatok obetovania je druhým z dvoch najväčších islamských sviatkov a tradície s ním spojené sa na prvý pohľad nemusia pozdávať každému. Moslimovia si v tento deň pripomínajú ochotu proroka Abraháma obetovať svojho syna na znak svojej poslušnosti Bohu. Podobne ako Abrahám, ktorý nakoniec obetoval jahňa, v Turecku je tradíciou obetovať rôzne zvieratá, najčastejšie ovcu alebo kozu. Obetované zviera sa potom rozdelí na tri časti. Jedna časť sa daruje chudobným, druhá sa uchová pre domácnosť a tretia časť sa venuje príbuzným.
Ako to funguje prakticky? Nie nebojte sa, ulice sa nemenia na scény z hororu. Vo veľkých mestách sa zvieratá môžu obetovať len na miestach na to určených, ktoré vyhovujú hygienickým štandardom. Samotná obeta má tiež svoje pravidlá: zviera musí byť privedené na miesto obety bez zranení a osoba, ktorá obetu vykonáva nesmie predlžovať jeho utrpenie. Preto sa napríklad používa len veľmi ostrí nôž a niekde je tradíciou aj zaviazať zvieraťu oči.
Ak vás v tomto čase v Turecku pozve niekto na návštevu, pripravte sa na zabíjačkový zážitok s vôňou duseného mäsa od samého rána. To je aj jedna z vecí, ktorá chýba Evrenovi zo sviatkov strávených s rodinou: dusené mäso na raňajky po rannej modlitbe na Sviatok Obetovania.
Mimochodom, vegetariáni sú aj v Turecku. Ak niekto nechce obetovať zviera, môže peniaze ktoré by takto použil darovať na charitu.
Oslavy chlapčenskej obriezky
V novej práci som bola len niekoľko mesiacov, keď ma kolegyňa pozvala na oslavu obriezky svojho syna. Chlapčenská obriezka je dôležitým životným momentom a ako všetky dôležité momenty v Turecku sa oslavuje nie len rodinne ale aj hromadne. Teda pozvaní sú všetci, nie len najbližšia rodina.
Vek, kedy sa obriezka vykonáva nie je fixne stanovený a ponecháva sa na rozhodnutie rodiny. Všeobecne sa však odporúča vykonať zákrok v prvom mesiaci po narodení, alebo v čase nástupu na základnú školu, teda vo veku 6-7 rokov.
Samotné oslavy sa organizujú doma alebo v špeciálnych salónoch určených na hromadné podujatia. V tom druhom prípade sa oslavy veľmi nelíšia od klasickej tureckej svadby. Ak sa oslavuje doma, špeciálne sa vyzdobí aspoň posteľ oslávenca. Súčasťou osláv je aj tradičný kostým s turbanom symbolizujúci sultána alebo princa, ktoré si môžete všimnúť aj na tradičných tureckých bazároch.
V Turecku je chlapčenská obriezka znakom čistoty, často sa však vníma aj ako symbol mužnosti. Tento zvyk nie je priamo ustanovený v Koráne, má však aj náboženské základy a považuje sa za správanie odporučené prorokom Mohamedom. Odtiaľ je odvodený aj jeho názov – sünnet – čo v preklade znamená aj súbor výrokov a činov proroka Mohameda (tzv. sunna).
Evren má z tej svojej obriezky len hmlistné spomienky: „Niekde ma zaviezli a keď bolo po všetkom dostal som sladkosť„. Veľké oslavy sú skôr trendom posledných rokov. Soma som sa na oslave kolegyňovho syna nakoniec nezúčastnila. Ale ak by niekedy pozvali vas, nezabudnite priniest rodine nejaký dar. Hračky podľa veku oslávenca sú tiež možnosťou, ale tradične sa rodine dávajú peniaze alebo zlaté mince.
Ak vás zaujímajú turecké tradície prečítajte si aj:
Ako začať deň po turecky alebo čo treba vedieť o tradičných tureckých raňajkách
