Vtáčí jazyk – skryté dedičstvo tureckých hôr pri Čiernom mori

Vtáčí jazyk, Turecko
Zaujímavosti Turecka – Deti v obci Kuşköy, Giresun, precvičujúce vtáčí jazyk (kuş dili)

Región Čierneho mora (Karadeniz bölgesi) je geografickou oblasťou, ktorá sa tiahne takmer celým severným pobrežím Turecka. Tento región o celkovej dĺžke až 1400 kilometrov sa ďalej delí na západnú, strednú a východnú oblasť Čierneho mora. Každá oblasť Turecka má pritom svoju osobitnú tvár, zvyky, tradície, tance, jedlá a nárečie. A práve vďaka tomu Turecko svojich návštevníkov neprestáva prekvapovať. Stačí sa len odhodlať vybočiť z vychodených turistických chodníčkov.

Jednou takouto oblasťou, ktorá ponúka úplne iný pohľad na život v Turecku je oblasť východného pobrežia Čierneho mora. Krajina zaliata zeleňou lieskovcov a čajovníkov, skrývajúca v sebe poklady ako je napr. Kláštor Sümela a jazero Uzungöl, sa okrem iného vyznačuje aj svojou roztrúsenou výstavbou kamenných a drevených domov na strmých svahoch hôr a osídlením miestnych náhorných plošín (nazývaných yayla).

Čiernomorský región, Turecko
Turecko – východná oblasť Regiónu Čierneho mora (Karadeniz bölgesi)

Prispôsobenie sa životu v horách viedlo v okolí horskej obce Küşköy, spadajúcej pod správu mesta Giresun, k zrodu rarity, ktorá v Turecku nemá obdobu. Touto raritou je tzv. kuş dili (kuš dili) alebo vtáčí jazyk, ktorým sa miestni obyvatelia dokážu dorozumieť až do vzdialenosti 5 kilometrov.

Ovládanie vtáčieho jazyka je natoľko vzácne, že mnohí domáci a hlavne ľudia z iných regiónov Turecka ani nevedia, že existuje. Obyvatelia okolia dedinky Küşköy sú naň nesmierne hrdí a robia všetko preto, aby ich dedičstvo ostalo zachované aj pre nasledujúce generácie.

Mne pomohlo vtáčí jazyk objaviť video od Great Big Story, ktoré sa pred pár mesiacmi objavilo v mojom News Feed na Facebooku a odštartovalo tak moju snahu, dozvedieť sa viac o tomto netradičnom spôsobu komunikácie. Tu je všetko, čo potrebujete vedieť o vtáčom jazyku, skrytom dedičstve tureckých hôr pri Čiernom mori.

Vtáčí jazyk – symbióza človeka a prírody

Predseda Združenia pre vtáčí jazyk, kultúru a cestovný ruch (Kuş Dilini Tanıtma, Kültür ve Turizm Derneği) Şeref KÖÇEK opisuje vtáčí jazyk ako výsledok pastierskej kultúry: “Jeho vznik podmienila hornatosť krajiny a s tým spojené ťažkosti s dopravou a komunikáciou. Vtáčí jazyk sa postupne stal všeobecne používaným dorozumievacím prostriedkom ľudí a uľahčil tak ich život v oblasti komunikácie.” Vtáčí jazykom (kuş dili) sa nazýva vďaka svojmu zvuku pripomínajúcemu spev vtákov. Medzi miestnymi je však známy aj ako hvízdací jazyk (ıslık dili).

Šeref KÖÇEK však dodáva, že vtáčí jazyk nie je samostatnýjazyk ako taký. “Základom hvízdacieho jazyka je hvizd alebo pískanie vytvorené pomocou prstov, jazyka, zubov, pier a líc. Rôzne zvuky získané na základe rôznych polôh hlasových orgánov reprezentujú jednotlivé slabiky a ich kombináciou vznikajú jednotlivé slová. Nejde teda o samostatný jazyk. Touto technikou možno vysloviť slová akéhokoľvej jazyka.”

Şeref KÖÇEK, Predseda Združenia pre vtáčí jazyk, kultúru a cestovný ruch
Şeref KÖÇEK, Predseda Združenia pre vtáčí jazyk, kultúru a cestovný ruch (druhý zprava)

Vtáčí jazyk dnes používa takmer 10 000 ľudí v okolí mesta Giresun a to hlavne v okrese Çanakçı, pod ktorý spadá aj obec Küşköy a v ďaľších okresoch ako je Görele, Eynesil a Tirebol. Je to jediná oblasť Turecka, v ktorej sa používa. Variácie podobnej techniky poznajú aj v niektorých regiónoch Francúzka, Španielska, Grécka a Mexika. Čo odlišuje turecký vtáčí jazyk od ostatných techník je jeho vysoká frekvencia, ktorá môže dosiahnuť až 4000 Hz. Práve vďaka tomu dokáže zvuk hvízdania v Giresune putovať na oveľa dlhšie vzdialenosti.

Tradícia dedená z generácie na generáciu

Presná história vtáčieho jazyka nie je úplne známa. Obyvatelia obce Kuşköy však vedia, že u nich sa používa už celé stáročia.

Hakan, ktorý zo svojimi bratmi na Facebooku píše o novinkách zo svojho rodiska, si spomína na historky starších o tom, ako sa hvízdací jazyk používal v čase vojny: “Keď bola vojenská služba ešte štyri roky, často sa stávalo, že na jedno miesto boli pridelení vojaci z rovnakej dediny. Jednotlivé oddiely si potom pomáhali a tí čo vedeli vtáčí jazyk sa navzájom dohovárali o polohe nepriateľa, až pokiaľ sa im nepodarilo ho poraziť. “

Hakan sa vtáčí jazyk naučil ako chlapec: “Od detstva až doteraz sme vždy počúvali starších ako sa dorozumievali hvízdaním a jednotlivé zvuky sme sa tak naučili. Ako keď stále dokola počúvate jednu pesničku, až sa ju raz naučíte naspamäť.” Táto tradícia sa v miestnych rodinách zachovala dodnes. Pre tých, čo sa chcú techniku hvízdania naučiť miestne združenie organizuje aj kurzy.

Vtáčí jazyk, Turecko
Kurz vtáčieho jazyka v obci Kuşköy

Podľa Hakana, ani moderná technológia neovplyvnila význam tejto tradície pre miestnych ľudí: “Nepoužíva sa menej, iba ľudí je menej nakoľko mnohí sa presunuli do väčších miest.” Sám Hakan momentálne žije v Samsune: “Nakoľko bývam v inom meste, vtáčí jazyk teraz nepoužívam, iba keď som u nás v dedine. U nás doma, keď  vidím niekoho známeho, hvízdaním na neho hneď zavolám alebo sa ho spýtam čo robí. Ako hovorili naši dedovia, vtáčí jazyk sa dá použiť na všetko, nefunguje len u zaľúbencov.”

Ochrana vtáčieho jazyka – kultúrneho dedičstva regiónu

Aj keď je miestna komunita na svoj netradičný jazyk hrdá, mnohí sa obávajú, že technologický rozvoj (hlavne používanie mobilných telefónov) a sociálno-ekonomické zmeny regiónu povedú k poklesu jeho používania. Miestne združenie na čele so Şerefom KÖÇEKOM, preto popri kurzoch organizuje aj iné aktivity, ktorých hlavným cieľom je zachovanie a ochrana tohto vzácneho dedičstva.

Jednou takouto aktivitou je aj Festival vtáčieho jazyka, ktorý Združenie v obci Kuşköy usporadúva od roka 1997. Festival sa koná každý rok v júli a skladá sa s vystúpení, miestnych tancov a hlavne veľa veľa hvízdania.

Vtáčí jazyk je od roku 2017 dokonca zapísaný v UNESCO Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré si vyžaduje urgentnú ochranu.

Krátky dokument o vtáčom jazyku v turečtine s anglickými titulkami

Z čiernomorských hôr do akademických lavíc

Záujem o  ochranu vtáčieho jazyka dnes ďaleko presahuje hranice obce Kuşköy. O miestny spôsob komunikácie sa začala zaujímať aj Univerzita v Giresune, ktorá by rada vtáčí jazyk zaradila medzi svoje voliteľné predmety na Fakulte cestovného ruchu.

Dekan fakulty Musa GENÇ uviedol, že prvé zmienky o vtáčom jazyku sa našli v lingvistickej štúdii z roku 1956. Podrobnejšie výskumné práce boli publikované v roku 1968, čím sa tento jazyk stal všeobecne známejším. Štúdie rovnako dokázujú, že táto forma komunikácie sa v oblasti Giresunu zachovala vo svojej pôvodnej forme od svojho vzniku. V ktorom storočí to však bolo, nie je známe.

Dekan fakulty rovnako priznal, že nevie čo prinesie budúcnosť: “Obávame sa, že vtáčí jazyk bude čoskoro iba „jazykom na vystúpeniach“ a nie dorozumievacím prostriedkom bežných ľudí, inými slovami stane sa mŕtvym jazykom. Preto sa snažíme zachovať  toto kultúrne dedičstvo a sprostredkovať ho ďalším generáciám.“

Vo svojej snahe ochrániť vtáčí jazyk ako jazyk ľudí univerzita okrem jeho tradičného použitia skúma aj iné formy jeho možného využitia. Dekan fakulty uviedol, že jednou takouto formou je použitie vtáčieho jazyka na účely komunikácie pri pátracích a záchranných akciách.

Festival vtáčieho jazyka v obci Kuşköy
Festival vtáčieho jazyka v obci Kuşköy

Vtáčí jazyk na sociálnych médiách

Situácia v roku 2020 a početné opatrenia na zníženie šírenia vírusu Covid-19 však zabránili mnohým pravidelným a plánovaným podujatiam. Aj dekan fakulty v Giresune priznal, že pandémia výrazne ovplyvnila a oneskorila prípravy ich nového akademického kurzu.

Pandémia však nezastavila niektorých youtuberov, ktorí sa rozhodli navštíviť dedinku Kuşköy a vypočuť si štebotanie vtáčiejo jazyka na vlastné uši. Medzi nimi je aj jeden z najpopulárnejších tureckých youtuberov Ruhi Çenet, ktorého video o vtáčom jazyku má už vyše milión zhliadnutí. Video v angličtine v novembri publikoval aj Drew Binsky, ktorý sa v Kuşköyi zastavil na svojej výprave po všetkých štátoch sveta.

Záver

Obec Kuşköy sme s Evrenom chystali navštíviť aj my, no pandémia a moja vyhodená platnička nám to tento rok nedovolili. Všetky informácie sme tak zozberali elektronicky prostredníctvom mailu a Facebooku. A Evren sa tak opäť naučil niečo nové o svojom rodisku. Nakoľko o vtáčom jazyku na začiatku ani on nič nevedel. 

Vedeli ste o ňom Vy?

Ďaľšie zaujímavosti o Turecku si môžete prečítať v článku 3 fascinujúce tradície, ktoré neuvidíte v tureckých telenovelách.

Pridaj komentár