Blog

Viete koľko ľudí vo svete ovláda turecký jazyk? Ako sa po turecky povie ako sa máš a v čom sa turečtina odlišuje od slovenčiny?  Prečítajte si aká bola moja skúsenosť s učením tureckého jazyka a veci, ktoré by ste mali vedieť ak sa rozhodnete začať učiť po turecky.

Ako som sa naučila po turecky za jeden rok

Keď som sa pred piatimi rokmi presťahovala do Bursy, mesta vzdialeného asi 150 kilometrov južne od Istanbulu, vedela som po turecky  povedať áno, nie, dobre, dobrý deň a to je veľmi pekné. Slovná zásoba, ktorá mi slúžila celkom fajn pri mojich predchádzajúcich návštevách, kde ma takmer vždy sprevádzal niekto miestny s celkom slušnou angličtinou.

Bežná realita Turecka je však iná a šanca, že nájdete niekoho, kto hovorí plynule po anglicky mimo turistických miest nie je príliš veľká. Navyše, ja som tento krát neprichádzala do Turecka ako turista, ale ako študent. A na to aby som mohla pokračovať vo svojom štúdiu na univerzite bolo potrebné získať C1 certifikát z turečtiny.

Štipendium Tureckej vlády

Na jazykový kurz turečtiny a magisterský program v odbore sociológia som získala Štipendium tureckej vlády. Toto štipendium, ktoré sa udeľuje na celé bakalárske, magisterské alebo doktorandské štúdium priláka do Turecka ročne niekoľko tisíc študentov z celého sveta. Percentuálne však väčšina študentov pochádza zo štátov strednej Ázie, Blízkeho východu, Afriky a Balkánu. Niektorí prichádzajú s určitou znalosťou tureckého jazyka, iní, podobne ako som bola aj ja, sú absolútni začiatočníci.

V Turecku majú najdlhšiu tradíciu poskytovania kurzov tureckého jazyka pre cudzincov jazykové centrá TÖMER spadajúce pod Univerzitu v Ankare. V Burse je rovnako jedno z takýchto centier. Ja som však v rámci svojho štipendia navštevovala kurz v novozriadenom jazykovom centre, ktoré spadalo priamo pod Uludağ Univerzitu v Burse (tzv. ULUTÖMER).

Kurz tureckého jazyka

Kurzy boli organizované do 5 úrovní od A1 po C1. Do skupín sme boli zaradení podľa nášej úrovne turečtiny bez ohľadu na náš prvý jazyk. Každý deň sme absolvovali 5 vyučovacích hodín tureckého jazyka s tým, že niekoľko hodín denne nám bolo odporúčané venovať sa samoštúdiu. Výučovanie bolo od samého začiatku výhradne v tureckom jazyku a väčšina lektorov iný jazyk ani neovládala. Ak sme teda niečo nerozumeli pomáhali sme si navzájom.

To, že celé moje okolie komunikovalo výhradne po turecky, bolo určite výhodou, ale na naučenie jazyka by mi to asi nestačilo. Hlavne v začiatkoch mi tureckú gramatiku pomohla pochopiť stránka turkishbasics.com a na Couchsurfingu sa mi podarilo nájsť niekoľko Turkov ktorí mi dokázali vysvetliť niektoré pravidlá aj po anglicky.

Priznám sa, že môj prvý rok v Turecku nebol bez zádrheľov, raz som mala pocit, že sa už konečne zlepšujem, inokedy som zabudla aj to, čo som už dávno vedela. Schopnosť rozprávať sa s ľuďmi mi však pomaly začala odhaľovať svet, ktorý som nikdy nedokázala vidieť ako turista. Svet, ktorý má svoje problémy, ako každé miesto na zemi, ale zároveň aj veľa dobrého, vďaka čomu to celé stálo za tú námahu.

(Viac info o tomto štipendiu Tureckej vlády nájdete na ich oficiálnej stránke a na stránkach SAIA tu a tu)

Zvažujete aj vy, že by ste sa naučili po turecky?

Tu je 10 vecí, ktoré by ste mali vedieť:

1. Viac ako 75 miliónov ľudí hovorí po turecky

Turečtina je oficiálnym jazykom v Turecku a na Cypre a v mnohých ďalších štátoch patrí k rozšíreným menšinovým jazykom. Komunity hovoriace týmto jazykom nájdeme na Kaukaze, na Balkáne a medzi skupinami prisťahovalcov vo viacerých štátoch západnej Európy. Turecký jazyk je tak materinským jazykom viac ako 75 miliónov ľudí a radí sa tak na dvadsiatu priečku medzi najrozšírenejšími jazykmi sveta.

2. Moderná turečtina verzus osmanská turečtina

Moderná turečtina je výsledkom jazykovej reformy, ktorú zaviedol zakladateľ a prvý prezident Tureckej republiky Mustafa Kemal Atatür v roku 1928. Do tohto roka bola oficiálnym jazykom osmanská turečtina, silne ovplyvnená perzským a arabským jazykom. Osmanská turečtina však nebola rečou ľudu, ale jazykom vládnucej a intelektuálnej elity spoločnosti. V rámci Atatürkovej reformy sa zmenila aj turecká abeceda a namiesto tureckého osmanského písma, ktoré bolo variantom arabského písma, sa zaviedla latinka.

3. Turecká abeceda má 8 samohlások a 21 spoluhlások

Turecká abeceda je v porovnaní so slovenskou abecedou jednoduchšia. Kým slovenská abeceda má 14 samohlások a 32 spoluhlások turecká abeceda má iba 8 samohlások a 21 spoluhlások. Pričom ypsilon sa v turečtine vyslovuje ako slovenské „j“ a radí sa medzi spoluhlásky.

Turečtina má ďalšie 4 písmená, ktoré majú svoj fonetický ekvivalent v slovenskej abecede, v tureckej abecede sa však píšu inak:

turecké „ç“ sa číta ako slovenské „č“,

turecké „ş“ sa číta ako slovenské „š“,

turecké „j“ sa číta ako slovenské „ž“,

a turecké „c“ sa číta ako slovenské „dž“.

Turecká abeceda má však aj nasledujúce 4 písmená, ktoré nemajú svoj fonetický ekvivalent v slovenčine a môžu preto spôsobovať problémy pri výslovnosti:

turecké „ğ“ alebo „mäkké gé“ sa nevyslovuje, funguje ako slovenský dĺžeň a predlžuje predchádzajúcu samohlásku,

turecké „ı“ alebo „i“ bez bodky sa vyslovuje podobne ako anglické ə /alone/,

turecké „ö“ alebo prehlasované „o“ sa vyslovuje ako nemecké „ö“ (s ústami našpúlenými na „o“ vyslovte „e“),

turecké „ü“ alebo prehlasované „u“ sa vyslovuje ako nemecké „ü“ (s ústami našpúlenými na „u“ vyslovte „y“).

4. Turecký jazyk nemá mužský a ženský rod

On, ona, ono je po turecky jednoducho „o“. Podstatné mená sú rovnako bezrodové, takže prídavné mená a slovesá netreba podľa rodu meniť.

5. Slová sa tvoria pridávaním prípony za príponou

Mnohé slová (napríklad sloveso byť, pomocné slovesá, predložky, zámená atď), ktoré sú v slovenčine samostatné sa v turečtine nahrádzajú príponou, ktorá sa pridáva ku koreňu slova.

Ak chcem napríklad povedať „ja som šťastná„, použijem zámeno „ben“ (ja) a prídavné meno „mutlu“ (šťastná). Výsledkom bude veta „Ben mutluyum„, kde prípona -(y)um indikuje sloveso „byť“ v prvej osobe jednotného čísla. Rovnako je to aj s predložkami. Ak chcem napríklad po turecky povedať „na stole„, predložku „na“ pridám za podstatné meno ako príponu: „masa“ (stôl) + prípona -da/-de = „masada“ (na stole).

Slovesné tvary a časy sa rovnako tvoria príponami, napríklad:

Čítam. → Okuyorum. (prítomný čas, 1. osoba jednotného čísla),

Čítala som. → Okudum. (minulý čas, 1. osoba jednotného čísla),

Budem čítať/Prečítam. → Okuyacağım. (budúci čas, 1. osoba jednotného čísla),

Bol prečítaný. → Okundu. (minulý čas, pasívny tvar) atď.

K jednému slovnému korenu je pritom možné pridať niekoľko prípon, čím sa slová výrazne predlžujú.

Slovo „Çekoslovakyalılaştıramadıklarımızdanmışsınız“, má 43 písmen a v preklade znamená „vy budete jedni z tých, ktorých sa nám nepodarilo spraviť Čechoslovákmi“. Podarí sa vám ho vysloviť?

6. V turečtine sa vyká rovnako ako v slovenčine.

7. Turecký jazyk má slovesný čas pre udalosti, ktoré ste priamo nezažili

Tento čas je vyjadrený slovesnými príponami –mış/-miş/-muş/-müş a používa sa napríklad ak chcete niekomu prerozprávať udalosti, o ktorých vám povedal niekto iný, o ktorých ste niekde počuli alebo čítali, či udalosti, pri ktorých si nie ste na sto percent istí, či sa naozaj stali. Tento čas je pomerne ťažké preložiť do iných jazykov a jeho osobitý význam sa pri preklade často stráca.

8. Podľa tureckého slovosledu je sloveso na konci vety

Turecký slovosled je veľmi odlišný od toho slovenského alebo anglického. Poradie slov vo vete sa mení podľa toho, ktorej časti chcete dať dôraz, no vo všeobecnosti by sloveso malo byť na konci vety. To nie je veľký problém pri krátkych vetách, dlhé vety je však potrebné prekladať od konca čo môže byť hlavne pre začiatočníkov celkom tvrdým orieškom.

9. Koľko regiónov toľko dialektov.

Štandardná moderná turečtina je založená na Istanbulskom dialekte. V ostatných regiónoch Turecka sa však naďalej používajú aj miestne dialekty, ktoré môže byť ťažké porozumieť.

10. Najťažšie sú frázy a ustálené slovné spojenia

Najťažšou časťou tureckého jazyka nie je gramatika. Turecká gramatika je veľmi pravidelná a má len malý počet výnimiek vďaka čomu sa dá na ňu celkom rýchlo zvyknúť. Oveľa ťažšie sa učia všetky frázy a ustálené slovné spojenia, ktoré sa bežne používajú nie len v hovorovej turečtine. Tu však netreba zúfať, lebo mnohé z nich neovládajú ani miestni Turci. Jednou z mojich obľúbených je napríklad fráza „çıkmaz ayın son çarşambası“ v preklade poslednú stredu mesiaca, ktorý nikdy nepríde, alebo tak trochu viac po našom  „na svätého Dindi“.

Turečtina na cesty

Naučiť sa cudzí jazyk vyžaduje čas, ktorý nie každý má. Navyše netreba sa hneď učiť jazyk ak sa niekde chystáte stráviť len dva tri týždne pri mori. Turci sú však veľkí patrioti a svoj jazyk počujú radi. Preto pred cestou do Turecka určite odporúčam naučiť sa aspoň zopár fráz, ktoré sa vám určite hodia na miestnych trhoch, v malých obchodíkoch či na menej vyšliapaných turistických chodníčkoch.

Pozdravy

Otázky, ktoré sa môžu hodiť

Odpovede, ktoré sa vám môžu hodiť

BONUS

Tento výraz  budete počuť hlavne od obchodníkov alebo čašníkov, ktorí sa vás budú snažiť pozvať alebo privítať vo svojom obchode alebo reštaurácii. Na rušnej obchodnej ulici alebo na trhu ho budete počuť zo všetkých strán.

Ak ste odhodlaný samouk, ktorý sa chce pustiť do somoštúdia turečtiny staromódnym spôsobom mrknite na nasledovné tituly:

Turecko-český a česko-turecký slovník, VYDAVATEĽSTVO Lingea, 2012

Podrobná gramatika turečtiny, Petr Kučera, VYDAVATEĽSTVO Lingea, 2014

Turečtina – konverzácia (zo slovníkom a s gramatikou), VYDAVATEĽSTVO Lingea, 2014

Výslovnosť a ďalšie slovíčka a frázy pre úplných začiatočníkov nájdete aj na stránke LingoHut.

Ak by ste mali záujem o lekcie tureckého jazyka, skúste kontaktovať lektorku Michaelu Canbulat z turectina.com.